Tajný partizánsky lazaret nad obcou Livov

„Vo vojne niet spravodlivých a nespravodlivých.
Nejestvuje dobrá a zlá vojna.
Existuje len zlá a ešte horšia…“ 
 
    Ak zatúžite spoznať jedno z mnohých miest v pohorí Čergov, ktoré môže rozprávať o obetavosti,  odvahe, o hrdinstve, nadšení i bojovnosti, utrpení i obetiach domáceho obyvateľstva a partizánov počas 2. svetovej vojny, navštívte tajný partizánsky lazaret nad obcou Livov. 
 
    Lazaret sa nachádza nad obcou Livov, v smere na obec Livovská huta. Od asfaltovej cesty vedúcej z Livova do Livovskej huty je  vzdialený asi 350 – 400 metrov na pravo, pod vrchom Čekošov. Od prístupovej cesty k nemu vedie značený chodník so zelenou značkou náučného chodníka. Na lazaret a chodník k nemu vás upozorní taktiež informačná tabuľa na pravej strane cesty. Informačná tabuľa a vytríny s históriou tajného partizánskeho lazaretu a fotografiami sa nachádzajú vo vnútri drevenej stavby, respektíve na jej obvode z vonkajšej strany.
 
Trasa k lazaretu :        http://mapy.hiking.sk/?trasa=f0oLq
 
Fotoalbum :                Tajný partizánsky lazaret nad obcou Livov
 
 
    História tajného poľného partizánskeho lazaretu
 
    Koncom augusta a začiatkom septembra 1944 začína nemecká armáda okolo Čergova sústreďovať značnú vojenskú silu na boj proti partizánom. V okolí obce Kríže dochádza k ťažkým bojom medzi partizánmi i nemeckou armádou. Okolité lesy Čergovského pohoria boli obstreľované z rôznych strán ťažkými delostreleckými zbraňami, mnohokrát aj na slepo, lebo Nemcom sa nepodarilo zistiť presné miesta pobytu partizánov. V bojoch padli desiatky bojovníkov, veľa ich bolo ranených. Niektorých zachránili miestni občania z obce Kríže. Lenže nemeckí vojaci takmer denne prichádzali do dedín, pričom robili prehliadky a kontroly domov, pri ktorých hľadali ukrytých partizánov. Za takejto situácie bolo veľmi obtiažné a rizkantné ukrývať nemocných a ranených partizánov. Zvlášť komplikovaná situácia bola s poskytovaní lekárskej pomoci a zaobstarávaním liekov. Najbližší lekár bol totiž až v Bardejove.
 
          
 
V tom čase boli vážnejšie zranení aj dvaja sovietski partizáni Anton Šajchudinov a Štefan Toporiščev. Vzhľadom k tomu, že neboli schopní transportu, skupina ich nechala a dala do opatery občanom obce Kríže. Vzhľadom k nebezpečenstvu ich odhalenia, rozhodla ilegálna občianska odbojová skupina z Lukova, že obidvoch partizánov prevezie do ich obce. Po čase pre ranených neboli bezpečné ani tieto úkryty, nakoľko v Lukove bol notársky úrad, ktorý často navštevovali Nemci. 
    Preto sa 12. septembra 1944 zišli členovia občianskeho odboja z obcí Lukov, Livov a Livovskej Huty, aby sa dohodli na ďalšom postupe pri záchrane ranených partizánov. Výsledkom dohody bolo, že vybudujú tajný poľný lazaret na vrchu Čekašov v lokalite „Dalňa“, medzi obcami Livov a Livovská Huta. Najvhodnejšie miesto vyhľadal miestny horár z Livova Jozef Marcinek. Dodal stavebný materiál a všetko, čo bolo potrebné pre urýchlenú výstavbu partizánskeho poľného lazaretu. Skupina pod vedením Jána Džmuru postavila barák z dvojitých dosák, v prostriedku ako izolácia bol terový papier. Okná a drevo použili z areálu bývalého rybníka na odchov pstruhov. Stavba bola v podstate hotová už 15. septembra 1944. Po dohotovení a vybavení partizánskeho poľného lazaretu, približne 23. septembra 1944, do neho dopravili a umiestnili prvých pacientov, raneného Šajchudinova a Toporiščeva, ktorí boli dovtedy ukrytí v Lukove. 
 
            
 
    A tak začína história tajného partizánskeho lazaretu v tejto lokalite. Ale aby sme boli presní, v týchto lokalitách existovali pôvodne až dva poľné lazarety. Prvý lazaret sa totižto nachádzal vyššie od lokality na ktorej sa nachádzate. Nachádzal sa v lokalite  „Dalňa“, na vrchu Čekašov. Postupne ako sa prvý lazaret zapĺňal ranenými partizánmi kapacitne už prestával vyhovovať. Preto sa členovia občianskeho odboja rozhodli vybudovať ďalšiu, priestrannejšiu stavbu pre ranených na inom mieste bližšie k obci. Teda na mieste terajšieho zrekonštruovaného lazaretu. 
    Zabezpečiť fungovanie lazaretu nebolo vôbec jednoduché. Po celý čas jeho existencie sa oň starali a udržiavali ho v poriadku členovia ilegálneho odboja z Livova, Lukova a Livovskej Huty. Deň a noc pomáhali strážiť ranených, nosili drevené uhlie, jedlo, lieky a peniaze vyzberané od občanov, prali obväzy a prádlo, plátali bielizeň a odevy partizánov, piekli doma chlieb a donášali do lazaretu atď. Organizovali sa aj tajné zbierky potravín, šatstva, liekov a peňazí na podporu lazaretu. Takúto účinnú pomoc poskytovali občania obcí Livov, Livovská Huta, Lukov, Malcov, Lenartov, Snakov, Hrabské, Kružľovská Huta, Kríže, Bogliarka, Gerlachov, Hanigovce, Milpoš, Rešov, Nižný Orlík, Ľutina, Olejníkov, Závadka, Šarišské Jastrabie a mesta Bardejov. Celková organizácia „života v lazarete“ spočívala výlučne na starosti horára Jozefa Marcineka. Jedine s ním konzultovali velitelia a komisári jednotlivých partizánskych oddielov, keď nejakého raneného partizána bolo treba umiestniť v partizánskom poľnom lazarete. 
 
 
    Nemci sa tejto horetopľanskej doline za podporu partizánskeho hnutia beštiálne pomstili 5. decembra 1944. Za treskúcej zimy sa zavčas rána vybrala od Ľutiny cez Prehybu trestná jednotka Nemcov za asistencie skupiny gardistov. Už pri vstupe do priestoru „ Vlčie" sa zastavili pri horárni Jozefa Marcinka, kde v budove našli dvoch partizánov, ktorých brutálne zbili. Nemci sa potom zastavili v Livovskej Hute, odkiaľ so sebou zobrali 29 mužov, medzi nimi aj starcov a podpálili dva domy stojace na začiatku dediny. Na spiatočnej ceste Nemci podpálili Marcinkovu horáreň, ktorá zhorela do tla. Občanov Livovskej Huty Nemci viedli cez Prehybu, Sabinov až do Prešova. V Prešove ich po vypočúvaní naložili do nákladných vagónov a odviezli do koncentračných táborov. Z nemeckých koncentračných táborov sa domov nevrátilo 12 mužov. 
    Po prechode fronty v januári 1945 prišiel do Livova sovietsky staršina, ktorý na príkaz z Bardejova, prikázal všetkých ranených previesť do mesta na sovietske veliteľstvo.  Všetci miestni občania boli zvedaví na poľný lazaret, lenže jeho budovatelia hneď po prevoze ranených stavbu budovy v ten istý deň rozobrali. Bolo to 21. januára 1945, keď lazaret prestal existovať.
 
 
Od toho času prešlo už niekoľko desaťročí, história však zostala. Je úzko spätá s jednoduchými ľuďmi, ktorí v ťažkých vojnových rokoch túžili po slobode a aj za cenu obetí podstupovali veľké riziko. Preto im patrí naša náležitá úcta a obdiv.
 
    Partizánsky poľný lazaret sa stal pojmom nielen v rámci Bardejovského okresu, ale bol výnimočným javom aj na Slovensku. Smelé a odvážne činy účastníkov občianskeho odboja nech poslúžia pre ďalšie generácie, ktoré vojnu nezažili a dúfajme, že nikdy nezažijú..."
 
                                                                                                                Spracoval : Jozef Ropjak