Hrad Čičava
Ďaleký výhľad z hradného kopca a poloha na dôležitej križovatke obchodných ciest potvrdzujú dôležitosť strážnej funkcie hradu. Podľa výskumom počiatky hradu nadväzujú na výšinné sídlisko u bronzovej doby. Územie získal r.1270 magister Reynold (pravdepodobný predok pánov z Rozhanoviec). V r.1309 sa územie uvádza ako krajina Čičava (terra Cicva). Zato už v r.1316 jej vlastník magister Peter odmenil kapitána hradu Mikuláša Pereša za jeho úspešnú obranu. Ten bránil hrad asi proti vzbúrenému Petrovi Peteňovi.
Z tohto obdobia asi pochádza pozoruhodný okrúhly bergfrit s priemerom 11 metrov, ktorého vnútorný priestor má priemer 5 a pol metra. Veža stojí na vrchole lichobežníka hradby, ktorej hrúbka kolíše medzi 1,5 až 2 metrami. Ide o pôvodnú hradbu, ktorú neskôr rozšírila neskorogotická a či ránorenesančná zástena (plenta) až na 3 a 3,5 m. Budovy obvodovej zástavby boli viackrát prestavované, ale zdá sa, že pôvodný palác sa nachádzal pri obvodovej hradbe na JV.
Hrad bol centrom rozsiahleho panstva a navyše kontroloval dôležitú cestu údolím Ondavy do Poľska, ktorému sa preto hovorila Poľská brána (Porta Polonica). Aj z toho dôvodu sa páni z Rozhanoviec o hrad starali a dali dostávať k palácu na severe ďalšie tri klenuté priestory, ktoré na severe neskôr narušilo teleso nepravidelnej veže. Predsunuté opevnenie využilo polohu skaliska asi 60 metrov pred britovou vežou.
V r.1493 došlo k rozdeleniu hradu medzi dve rodiny. Význam hradu vzrástol v 16.storočí, keď sa v ňom konali zemplínske župné zhromaždenia a nachádzal sa tam aj župný archív. V r.1527 hrad získal Štefan Druget, ktorého rod dlho vlastnil aj Humenné a od ktorého hrad zakrátko vydobyl uhorský spolukráľ Ján Zápoľský. Vypálený hrad Drugetovci obnovili a ich veľkým stavebným činom bolo zabezpečenie JV strány baštou, ktorej zaoblené ukončenie sa už zosunulo po svahu. Pritom spevnili aj priľahlú hradbu. Táto renesančná bašta zostala osamotená. V r.1648 už nepatrila k špičke fortifikačného staviteľstva. Vteda totiž hrad dobylo vojsko Imricha Tokolyho a o dvadsať rokov neskôr aj povstalecká armáda Františka II. Rákocziho. Preto r.1711 obsadený hrad dal cisársky generál Laucken zbúrať.
Perlička: na cintoríne pod hradom je pochovaný aj cisársky generál Hladik. Ten je známy tým, že ako veliteľ malej cisárskej armády dobyl mesto Berlín.
Milan Stachura