Národná prírodná rezervácia Stebnícka Magura
Národná prírodná rezervácia Stebnícka Magura sa rozprestiera vo vrcholových hrebeňových partiách vrchu Stebnícka Magura (900 m.n.m), ktorá sa nachádza v pohorí Busov, najmenšom pohorí na území Slovenska.
Stebnícka Magura je budovaný flyšovými pieskovcami. V nadmorskej výške 650 - 900 metrov, vo vlhkej pramennej oblasti Stebníckeho potoka sa tu na strmých svahoch vyvinuli vzácne rastlinné spoločenstvá. Od roku 1964 je daná lokalita vyhlásená za národnú prírodnú rezerváciu. Výmera chráneného územia je 184,24 ha. V NPR platí najvyšší, teda 5. stupeň ochrany, ochranné pásmo nebolo vyhlásené.
Prirodzené, miestami až pralesovité lesné porasty Magury sú veľmi zachovalé a v rámci Nízkych Beskýd predstavujú fytocenologicky a floristicky jedinečnú ukážku prirodzených a pôvodných spoločenstiev vyšších polôh. Sú tu vyvinuté sutinové bukové javoriny, javorová bučiny a v dolnej časti rezervácie jedľové bučiny. V drevinovom zložení prevládajú druhy buk lesný, jedľa biela, javor horský a jaseň štíhly. Z krovín sú tu zastúpené baza čierna, baza červená, kalina obyčajná, egreš obyčajný.
Územie sa vyznačuje zastúpením východokarpatských prvkov flóry. Na skalnatých svahoch najmä v podvrcholovej časti Magury sú z botanického hľadiska najzaujímavejšie porasty východokarpatského druhu skopólie kranskej, jediné na území Bardejovského okresu. Pre územie rezervácie je charakteristické veľké zastúpenie rôznych druhov papradín. Nápadne častý je papraďovec laločnatý, paprad' samčia, papradka samičia, papraď ostnatá. Vzácnejší je výskyt papraďovca Braunovho. Najbohatší je tu jarný aspekt, keď hromadne kvitnú chochlačka dutá, snežienka jarná, krivec žltý a pľúcnik lekársky.
Významnú krajinnú dominantu tvorí rozhlasový a televízny vysielač na vrchole Stebníckej Magury, ktorý bol dokončený v roku 1975. Ide o priehradovú vežu vysokú 81 metrov.
Televízne vysielanie bolo z veže spustené 19. novembra 1975 na 4. kanáli s výkonom 1 kW. Druhý televízny program bol z tohto vysielača spustený 13. októbra 1978 s výkonom 5 kW. Od roku 1991 sa zvýšila kvalita a dosah vysielania druhého programu na 37. kanáli vďaka navýšeniu výkonu na 100 kW. V roku 1996 na základe medzinárodných dohôd a v záujme ďalšieho rozvoja televízneho a rozhlasového vysielania prešlo vysielanie televízie z II. do IV. a V. pásma. Na tomto vysielači sa tak presunulo vysielanie prvého programu zo 4. na 40. televízny kanál a došlo k navýšeniu výkonu na 100 kW.
Rozhlasové vysielanie - vysielač začal v pásme FM vysielať v roku 1991, kedy vzniklo celoplošné Rock FM Rádio. Neskôr pribudli ďalšie 2 okruhy Slovenského rozhlasu, Rádio Devín a Rádio Slovensko. Od roku 2008 vysielalo z tohto vysielača aj Rádio Okey, neskôr zmenené na rádio Europa 2, ktoré však od roku 2010 prešlo na vysielanie z nižšie položenej kóty. Nie všetky frekvencie od spustenia využívali maximálny povolený výkon. V dnešnej dobe tieto frekvencie vysielajú na plný výkon. Antény sú umiestnené vo výške 46 m nad zemou.
Začiatok digitálneho vysielania - digitálne vysielanie z tohto vysielača začalo spustením prechodového multiplexu 22.decembra 2009 o 12.15 hod. na k 62 s výkonom 8,5 kW. Analógové vysielanie bolo ukončené v apríli 2011 a nahradilo ho vysielanie v štandarde DVB-T na k 54 a k 40. 1. júla 2011 ukončil vysielanie dočasný prechodový multiplex na k 62. Antény sú umiestnené vo výške 70,7 m nad zemou.
Spracoval : Jozef Ropjak